Prevencia chorôb hydiny v drobnochovoch
Prevencia chorôb v drobnochovoch hydiny.
Prevencia chorôb v drobnochovoch hydiny.
Ako postupovať pri prevencii chorôb v drobnochovoch hydiny.
Predpokladom chovateľských úspechov v chove hydiny je zabezpečenie kvalitnej starostlivosti a dobrého zdravotného stavu zvierat vo vhodných zoohygienických podmienkach .
Chovateľský rok možno rozdeliť na niekoľko etáp. Obdobie jesene a zimy je prípravou na chovnú sezónu. V tomto období je čas na dôkladnú kontrolu zdravotného stavu kŕdľa a výber chovných jedincov. Z chovu sa vyčlenia zvieratá staré, choré, s nízkou úžitkovosťou. Vo väčšine chovov sa zníži počet chovaných zvierat. Toto obdobie je vhodné aj na dôslednú asanáciu chovu, ktorá spočíva v preventívnom odčervení zvierat a následom vyčistení chovného zariadenia aj výbehov od trusu a medzihostiteľov parazitov.
Po mechanickej očiste má nasledovať dezinfekcia, dezinsekcia a deratizácia. Očistiť a dezinfikovať sa má všetko zariadenie chovných priestorov nielen podlahy. Je to tiež vhodný čas na opravu poškodených technológií.
Po odčervení zvierat a asanácií priestorov, je vhodné urobiť niektoré vakcinačné zákroky. Doporučuje sa vakcinácia proti pseudomoru hydiny, jedna aplikácia živej vakcíny v pitnej vode. V chovoch kura domáceho, v ktorých kurčatá neboli ešte vakcínované proti kokcidióze, je dobré vakcínovať chovné kusy vakcínou LIVACOX T (jednorázová aplikácia vakcíny LIVACOX T v pitnej vode – ochranná doba na vajcia a mäso nie je). V takom chove, na jar a v lete, sa budú proti kokcidióze vakcínovať už len novo prikúpené jedince, alebo vyliahnuté kurčatá. Jednorázová aplikácia vakcíny LIVACOX T vyvoláva celoživotnú imunitu. Oocysty kokcídií vakcinačných kmeňov, ktoré sú vylučované do prostredia vakcínovanými jedincami, vytlačia postupne patogénne terénne kmene kokcídií z prostredia, čím sa zníži možnosť infekcie zvierat a riziko vzplanutia kokcidiózy v chove. Vakcínovanej hydine nie je potrebné po celý život preventívne podávať žiadne antikokcidiká, čo znamená výraznú úsporu nákladov na liečbu.
V chove, v ktorom bola diagnostikovaná salmonela je dobré urobiť vakcináciu živou vakcínou SALGEN, ktorá sa taktiež podáva cez pitnú vodu, alebo v chove s menším počtom zvierat individuálne do zobáka. Interval medzi podaním jednotlivých vakcín má byť minimálne 7 - 14 dní. Na prevenciu salmonelózy a iných hnačkových ochorení je vhodné používať potencovaný probiotický prípravok PROPOUL, ktorý sa podáva v chove pulzne 7 – 10 dní každý mesiac v krmive alebo v pitnej vode všetkým zvoieratám. Tento prípravok nezanecháva rezíduá v mäse a vajciach hydiny.
Koniec zimy a začiatok jari je obdobie prípravy zvierat na intenzívnu znášku. Dôležité je zloženie kŕmnych zmesí, aby obsahovali dostatočné množstvo látok potrebných na zabezpečenie dobrého zdravia zvierat a kvalitnú znášku. Vzhľadom k nedostatku niektorých vitamínov v tomto období doporučuje sa podávanie vitamínov, predovšetkým vitamíny A, D3 a E (prípravok ADESOL), AMINOSOL, CARNIFARN a taktiež minerálnych látok - vhodný je prípravok PLASTIN, ktoré podporujú celkovú odolnosť zvierat, regulujú nástup znášky a kvalitu vaječnej škrupiny.
Jar a leto je obdobie liahnutia mláďat. Kvalitná výživa je prvoradým predpokladom ich dobrého zdravia. Na podporu rastu a vývoja kostry mladej hydiny sa úspechom používa prípravok VITAPLASTIN forte a CARNIFARM. Pri podozrení na bakteriálne alebo vírusové choroby je dobré podávať NEFROVET, MENTOVET na podporu dýchania, SILIVET a AMINOVIT na podporu celkovej odolnosti zvierat.
Všetky novo prikúpené jedince je potrebné držať v karanténe minimálne dva - tri týždne. Počas karantény je dôležité zvieratá odčerviť a vakcínovať proti salmonele a kokcidióze. Na uľahčenie adaptácie nových jedincov sa osvedčilo podávanie vitamínov A, D3, E (vhodný je prípravok ADESOL, AMINOVIT, SILIVET – regenrácia pečene, NEFROVET – regenerácia obličiek, PROPOUL – regulácia trávenia).
Koniec leta a začiatok jesene je obdobie „chovateľskej žatvy“, hodnotenia výsledkov a bilancovania. Mnohí chovatelia sa už presvedčili, že dosiahnutie žiadanej úžitkovosti a zdravia zvierat je možné len za predpokladu vzájomnej spolupráce medzi dobrou chovateľskou starostlivosťou o zvieratá a odbornou veterinárnou prevenciou.
Návrh vakcinačného programu pre hydinu v drobnochove.
V drobnochove je hydina chovaná v prirodzených podmienkach, preto niektoré hlavne vírusové ochorenia nerobia problémy, napr. vírus inf. burzitídy, taktiež vírus inf. bronchitídy nezvykne v drobnochove robiť väčšie problémy. Preto pre drobnochov doporučujeme nasledovný program:
- Vakcinácia proti Marekovej chorobe by bola vítaná, ale robia ju len liahne, ktoré majú podmienky na uchovávanie vakcíny v tekutom dusíku. Vakcinácia sa robí i.m. hneď po vyliahnutí.
- 1. deň – SALGEN – vakcinácia proti salmonelóze – predovšetkým v chovoch, kde sa spoločne chová aj vodná hydina, alebo v ktorom boli problémy so salmonelami
- za 5 až 7 dní revakcinácia proti salmonelóze - SALGEN
- prípravok PROPOUL začať podávať až za 2 dni po podaní druhej dávky vakcíny
- 14. – 15. deň veku LIVACOXRT - do vody, alebo individuálne pri menšom počte
zvierat. Je to vakcinácia proti kokcídiám. Vakcinácia proti kokcidióze sa môže urobiť už od 1. dňa veku v príprade, že sa zvieratá nevakcínujú proti salmonelóze!
Keď sa nerobí vakcinácia proti salmonelóze vakcínu LIVACOX T podať do 10. dňa
veku. Probiotikum PROPOUL už od 1. dňa veku.
- po vakcinácií je dobré podať vitamíny A,D,E prípradne C - ADESOL, AMINOVIT
- V 4. – 5. týždni veku – vakcinácia proti pseudomoru hydiny
(revakcinácia proti pseudomoru 1 krát ročne)
Vakcináciu proti infekčnej bronchitíde v drobnochove nie je tak potrebná, iba ak je v blízkosti veľkochov nosníc (možný zdroj infekcie):
- V 6. – 7. týždni veku ORNIBRON – vakcinácia proti infekčnej bronchitíde
- V 11. – 12. týždni veku revakcinácia ORNIBRON – vakcinácia proti infekčnej bronchitíde.
- 16. týždeň – revakcinácia SALGEN
V chove, kde sa predtým nepoužívala vakcinácia proti kokcidióze (LIVACOX), je vhodné zavakcínovať všetky sliepky (kura domáca), nakoľko dospelá hydina je nositeľom infekčných kokcídií. Potom sa už vakcínujú len novoprikúpené alebo vyliahnuté kurčatá – ešte v karanténe.
Chov hydiny je vhodné 1 krát ročne revakcínovať proti pseudomoru a proti salmonelóze – všetkú hydinu.
Vitamíny A, D a E sa osvedčilo podávať na podporu znášky, po vakcinačných zákrokoch ADESOL, AMINOSOL, NEFROVET. Na podporu rastu zvierat, celkovej odolnosti, liahnivosti a znášky sa odporúča používať CARNIFARM, PROPOUL.
Na prevenciu tráviacich problémov, po liečbe antibiotikami a chemoterapeutikami, sa odporáča podávať probiotický prípravok PROPOUL, CITROENZYMIX, SILIVET.
Na podporu zdravia a celkovej odolnosti zvierat sa odporúča podávať prípravok HUMAC Natur - detoxikačná, antiseptická, fungicídna ochrana zvierat v kombinácii s PROPOUL
Morky - prevencia proti histomonóze: oddelený chov starých a malých moriek. Mladé morky chovať v čistých dezinfikovaných priestoroch, „oddýchnutých“ po chove starších moriek. Od 1. dňa podávať PROPOUL a do vody CITROENZYMIX (1 liter na 1500 litrov vody). Podávať 10 dní pri prvých príznakoch choroby, pri zmenách krmiva, pri stresoch podávanie zopakovať. Na podporu pečene SILIVET, CARNIFARM, NEFROVET.
Prevencia a liečba chorôb spôsobených vonkajšími parazitami u vodnej aj hrabavej hydiny : EKOSIP
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Infekčná nádcha hydiny
V minulom roku (2011) v jarných, letných a jesenných mesiacoch mnohí chovatelia hydiny zaznamenali u zvierat zdĺhavé dýchacie problémy prejavujúce sa sťaženým dýchaním, výtokom z očí a nosných otvorov, zlepenie očí, chrčanie, niekedy chudnutie, zníženie znášky, sporadicky zvýšený úhyn. Problémy trvali v chove pomerne dlho a zjavne sa šírili zo zviera na zviera aj z chovu do chovu. Postihnutá bola hlavne hrabavá hydina, kur domáci, aj chovy bažantov, podobné ochorenie sa vyskytlo aj v chove moriek. Podaním antibiotík klinické príznaky vymizli, ale často sa v chove objavili znova.
Je pravdepodobné, že na zdravotných problémoch sa spolupodieľala baktéria Haemophilus paragallinarum, ktorá je pôvodcom hemofilovej – nákazlivej nádchy. Laboratórna diagnostika tohto ochorenia je pomerne ťažká. Kultivácia pôvodcu sa darí len v začiatočných fázach ochorenia. Infekcia spôsobuje oslabenie slizníc dýchacích ciest aj celého organizmu, čoho následok je uplatnenie sa ďalších infekčných agensov: mykobaktérií, chlamýdií, vírusov – ILT (infekčnej laryngotracheitídy), diftérie, pseudomoru..., ktoré sa prejavujú podobnými klinickými príznakmi.
Hlavným zdrojom Haemophilus paragallinarum sú latentne infikované vtáky (bacilonosiči), ktoré baktérie vylučujú do prostredia nosnými sekrétmi. Choroba sa prejavuje výtokom z nosa, zdurením infraorbitálnych dutín, zápalom očných spojiviek, sťaženým dýchaním. Choroba sa v chove rýchlo šíri, na chorobu sú veľmi vnímavé všetky kategórie kura domáceho ale zväčša ochorejú skôr dospelé vtáky ako mláďatá. Prevencia a liečba spočíva v zamedzení zavlečenia choroby do chovu, podpore celkovej odolnosti a podpore vylúčenia baktérií podávaním prípravku NEFROVET, MENTOVET, vitamínov A,D,E, AMINOVIT, VITAMINUM A PROTECT... Vtáky po vyliečení (aj pri použití antibiotík a chemoterapeutík) zvyčajne ostávajú trvalými bacilonosičmi.
V našom laboratóriu (www.vetservis.sk/laboratorium) bolo v uvedenom období vyšetrených niekoľko chorých zvierat. Nakoľko všetko bola hydina už s dlhšie trvajúcimi klinickými príznakmi, nepodarilo sa nám dokázať prítomnosť Haemophilus paragallinarum. Sérologickým vyšetrením sme potvrdili prítomnosť protilátok proti mykoplazmám, ILT a chlamýdiám. Vyslovili sme názor, že pravdepodobne Haemophilus paragallinarum oslabilo zvieratá, čo umožnilo ľahšie sa uplatniť mykoplazmám, ktoré sú v chovoch hydiny často prítomné, ale samotné v malých chovoch s možnosťou výbehu a dobrou zoohygienou vážnejšie zdravotné problémy nespôsobujú. Problémy s mykoplazmami bývajú vo veľkochovoch, hlavne ak je zanedbaná zoohygiena a nedostatočné vetranie. Mykoplazmy majú výrazný imunosupresívny vplyv – oslabujú zvieratá, ktoré sú potom vnímavejšie na iné infekcie. Antibiotiká potlačia klinické príznaky choroby ale zvieratá nezbavia infekcie.
Zaujímavým zistením bola prítomnosť protilátok proti ILT. Túto infekciu sme zaznamenali v brojlerových veľkochovoch kura domáceho na Slovensku v minulom roku. Predtým sa vyskytla len vo veľkochove nosníc na južnom Slovensku. V Čechách a v Maďarsku sa ochorenie vyskytovalo už dávnejšie. Minulý rok sa infekcia rozšírila na celé územie Slovenska, postihla zvieratá vo veľkochovoch ale aj v malých chovoch.
Infekčná laryngotracheitída je vysoko infekčné ochorenie dýchacích orgánov, ktoré postihuje hlavne kura domáceho a bažantov. Pôvodcom je herpesvírus, ktorý u infikovaných zvierat dlhodobo pretrváva aj po vyliečení. Vírus môžu prenášať aj klinicky zdravé zvieratá pochádzajúce z infikovaného chovu. Môže byť príčinou imunitného oslabenia zvierat a následnou zvýšenou vnímavosťou na iné infekčné choroby. Choroba sa prejavuje chrapľavým, sťaženým dýchaním, výtokom z nosových otvorov, očí, zobáka.
Patologickou pitvou sa zistia hlienové a syru podobné nálepy na sliznici hrtanu a trachei, niekedy zápal pľúc.
Ochorenie sa v ostatných rokoch zavlieklo na územie Slovenska z okolitých štátov. K šíreniu choroby prispieva živelný, neodborný chov bažantov, ich vypúšťanie do prírody, nekontrolovaný dovoz a predaj hydiny. Prevencia spočíva v ochrane chovu pred zavlečením nákazy, nákupe hydiny len z kontrolovaného chovu a podpore imunitných síl zvierat.
Liečba je založená na podpore dýchania a vylučovania (NEFROVET) a podpore celkovej imunity (HUMAC NATUR, PROPOUL, zelené krmivo, VITAMINUM A PROTECT). Zvieratá aj po vyliečení sú celoživotne nositeľmi vírusu, ktorý pri oslabení odolnosti môžu znova vylučovať do prostredia.
Ďalším infektom, ktorý sa mohol spolupodieľať na zdravotných problémoch hydiny boli chlamýdie. Chlamydióza vtákov – ornitóza je veľmi nákazlivé respiračné ochorenie vtákov prenosné aj na človeka. Choroba sa vyskytuje hlavne v chovoch holubov a exotických vtákov, môže sa prejaviť aj v chovoch vodnej hydiny. Ochorieť môže aj hrabavá hydina. Zdrojom infekcie bývajú latentne alebo aj klinicky choré vtáky, ktoré vylučujú chlamídie sekrétmi a exkrétmi. Infekcia sa šíri prevažne vzduchom a prachom. Časté je inaparentné bacilonosičstvo - infikované zvieratá klinicky ochorejú až po oslabení organizmu nepriaznivými vonkajšími vplyvmi – počasie, hladovanie, zdravotne závadné krmivo, zvýšená námaha, iné infekcie, parazitózy a pod. Choroba sa prejaví najčastejšie dýchacími ťažkosťami - nádchou, konjuktivitídou, slabosťou, nechutenstvom, zelenou hnačkou a nervovými príznakmi pred úhynom. Patologicko-anatomicky sa zisťuje zápal pľúc, vzdušných vakov, pečeň a slezina sú zväčšené s nekrózami. Liečebne sa podávajú antibiotiká vo vysokých dávkach ale nie je zaručená úplná eliminácia pôvodcu. Na podporu liečby aj ako prevencia sa odporúča podávať rastlinné prípravky – NEFROVET, ktoré podporia vylučovanie patogénov a regenerujú organizmus. Prevencia spočíva hlavne v dodržaní dobrých zoohygienických opatrení, kvalitnom kŕmení a podpore nešpecifickej odolnosti zvierat rastlinnými a probiotickými prípravkami (HUMAC NATUR, PROPOUL). U človeka sa choroba zvyčajne prejavuje ako dlhotrvajúca chrípka.
Ďalšou chorobou, ktorá sa môže prejaviť podobnými klinickými príznakmi a ktorá sa ťažko laboratórne diagnostikuje sú kiahne – diftéria – pôvodca avipoxvírusy, ktoré sú známe asi u 60 druhov vtákov vrátane hydiny. Ochorenie má kožnú a slizničnú formu. Je známa aj zmiešaná forma, infekcia nosných dutín a latentná infekcia. Pri kožnej forme sa tvoria na koži, hlavne na neoperených miestach tela drobné pľuzgieriky, ktoré sa zlievajú a vytvárajú chrasty, ktoré môžu mokvať a sekundárne sa môžu bakteriálne kontaminovať. Slizničná forma sa prejavuje tvorbou difteroidných pablán na sliznici zobákovej dutiny a nosa, ktoré pri odstránení krvácajú. Hydina má dýchacie ťažkosti – dusenie, sťažený je príjem krmiva. Úhyn pri tejto forme býva vyšší. Infekcia sa prenáša kontaktom s chorými vtákmi, infikovaným náradím a hmyzom. Infekcia sa najčastejšie prejaví v jeseni až zime alebo na konci znáškového obdobia, čo tiež súvisí so znížením celkovej odolnosti zvierat, vlhkým a chladnejším obdobím. Prevencia spočíva v podpore nešpecifickej imunity správnym kŕmením, dobrou zoohygienou a sledovaním epizootologickej situácie. Na ohrozenom území sa chovy hydiny a holubov vakcinujú. Liečba postihnutých zvierat spočíva v lokálnom ošetrovaní zmien jódglycerínom a podpore celkovej odolnosti (NEFROVET, ADESOL, AMINOVIT, VITAMINUM A PROTECT...)
Ďalšie infekcie, ktoré môžu mať podobný klinický prejav sú pseudomor hydiny, pasterelóza, aspergilóza, syngamóza...
U vyšetrovanej hydiny sme okrem vysokých hladín protilátok proti ILT, mykoplazmám a chlamýdiám zistili aj výrazné zamorenie črevnými parazitmi – škrkavkami a kapiláriami, čo potvrdzuje celkové oslabenie zvierat a zvýšenú vnímavosť na iné choroby.
Predpokladáme, že zdroj infekcíí, ktoré sa v minulom období na našom území nevyskytovali v takom rozsahu, je v nekontrolovanom dovoze a predaji hydiny predajcami z okolitých štátov. Rovnako rôzne druhy vtákov ponúkané na burzách, ktoré sú oslabené
zlými a stresujúcimi podmienkami prepravy, môžu byť zdrojom vysoko patogénnych infektov.
Darina Pospišilová, VETSERVIS, s.r.o., mail: pospisilova@vetservis.sk